26. 5. 2009
25. 5. 2009
16. 5. 2009
Voľby, v ktorých si naozaj máme z čoho vybrať
Včera som si prečítal Zoznam zaregistrovaných kandidátov pre Voľby do Európskeho parlamentu na rok 2009, na základe podnetu z tohto článku. Vrelo odporúčam, oplatí sa ten dvojlist vytlačený na recyklovanom papieri prečítať až do konca. Je možné, že budete mať obrovský problém vybrať si z tak bohatého zoznamu kandidátov.
Pre mňa osobne je totiž veľkou dilemou, či odovzdám svoj hlas takzvanému – citujem ten informáciami nasýtený ľajster – likvidátorovi, softvérovému vývojárovi, právnikovi, či geodetovi.
A to ešte k dileme, koho voliť, prispievajú kandidáti s funkciami – opäť citujem ten informáciami nasýtený ľajster – enviromentalistka, trénerka triatlonu, dobre známa feministka, ale podľa toho informáciami nabitého ľajstra, čo citujem, expertka na rodovú rovnosť, alebo napríklad taký dopravný projektant. Aby toho nebolo málo, krúžok sa priam núka zakresliť dvadsaťjedenročnej študentke Alici, komunistickej študujúcej mládeži, prípadne ešte logistikovi.
A kto naozaj nebude vedieť, koho poslať za naše do eurotochto, ten môže staviť na kandidátov s najväčšou pravdepodobnosťou úžasného víťazstva – patrí medzi nich určite slobodný umelec I.M., celosvetovo preslávený ako Bele ofce, černá bača z Mozambiku, fitness trénerka (našťastie iná, nie Zorka Cé), a samozrejme nádejný speváčisko.
Osobne sa však úpenlivo rozhodujem medzi dvoma kandidátmi – nechcem však nikoho ovplyvňovať: sú nimi, tramtadadá, výsluhový dôchodca Š.B. z Veľkých Ulian a ako inak, opäť výsluhový dôchodca M.K. z Liptovského Mikuláša.
Hor sa k urnám! Pravým fúrom vpred!
Pre mňa osobne je totiž veľkou dilemou, či odovzdám svoj hlas takzvanému – citujem ten informáciami nasýtený ľajster – likvidátorovi, softvérovému vývojárovi, právnikovi, či geodetovi.
A to ešte k dileme, koho voliť, prispievajú kandidáti s funkciami – opäť citujem ten informáciami nasýtený ľajster – enviromentalistka, trénerka triatlonu, dobre známa feministka, ale podľa toho informáciami nabitého ľajstra, čo citujem, expertka na rodovú rovnosť, alebo napríklad taký dopravný projektant. Aby toho nebolo málo, krúžok sa priam núka zakresliť dvadsaťjedenročnej študentke Alici, komunistickej študujúcej mládeži, prípadne ešte logistikovi.
A kto naozaj nebude vedieť, koho poslať za naše do eurotochto, ten môže staviť na kandidátov s najväčšou pravdepodobnosťou úžasného víťazstva – patrí medzi nich určite slobodný umelec I.M., celosvetovo preslávený ako Bele ofce, černá bača z Mozambiku, fitness trénerka (našťastie iná, nie Zorka Cé), a samozrejme nádejný speváčisko.
Osobne sa však úpenlivo rozhodujem medzi dvoma kandidátmi – nechcem však nikoho ovplyvňovať: sú nimi, tramtadadá, výsluhový dôchodca Š.B. z Veľkých Ulian a ako inak, opäť výsluhový dôchodca M.K. z Liptovského Mikuláša.
Hor sa k urnám! Pravým fúrom vpred!
12. 5. 2009
To je to, čo nás znepokojuje
Zase ma niečo ale skutočne nasralo. Pozeral som včera televízne spravodajstvo a dostalo sa tam priestoru aj pre prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky Jankovi Packé. Drístali o akejsi kríze aj v odvetí drogovej mafie, prvý viceprezident Policajného zboru Michal Kopčik tiež čosi duchaplné povedal.
O albánskej mafii. Ktorá riadi slovenské drogoúzemie. A pri tom riadení začala používať – vplyvom všeobsažnej finančnej krysy – strelné zbrane všakovakého typu, kalibru aj dosahu vystrelenej munície. Nasral ma výrok uja Janka Packé: „Toto je to, čo nás znepokojuje“.
Klidnosť. Kokaínik namiesto cukru do kávičky, herák, čo blázniš nebuď spevák, marihuana in my brain... Len nech sa nám tí naši albánski chlapci navzájom nevystrieľajú.
To je presne to, čo nás znepokojuje.
PS: Porovnajte si tú podobnosť :
Obrázok A - Viceprezident Policajného zboru Slovenskej republiky Stanislav Jankovič
Obrázok B - kapitán Maroš Nagy, Profesionáli
O albánskej mafii. Ktorá riadi slovenské drogoúzemie. A pri tom riadení začala používať – vplyvom všeobsažnej finančnej krysy – strelné zbrane všakovakého typu, kalibru aj dosahu vystrelenej munície. Nasral ma výrok uja Janka Packé: „Toto je to, čo nás znepokojuje“.
Klidnosť. Kokaínik namiesto cukru do kávičky, herák, čo blázniš nebuď spevák, marihuana in my brain... Len nech sa nám tí naši albánski chlapci navzájom nevystrieľajú.
To je presne to, čo nás znepokojuje.
PS: Porovnajte si tú podobnosť :
Obrázok A - Viceprezident Policajného zboru Slovenskej republiky Stanislav Jankovič
Obrázok B - kapitán Maroš Nagy, Profesionáli
9. 5. 2009
Prierez práve prebiehajúcim víkendovým dňom (písaný s citom neurochirurga)
Práve som dokosil trávnik okolo domu. Ešte popolievať rozvíjania sa chtivé (koso)dreviny a iné vajčákoviny, kým zapadne slnko... Potom som si znova prečítal, ako jeden môj kamarát opäť napísal presne to, čo má na jazyku. A bohovo dobre mi to padlo, rád také čítam.
Chuťovkový podvečer pôjdem zakončiť kdesi do obývačkového kúta, vezme do ruky dáku knihu a prečítam si z nej niekoľko strán. Predvčerom - napríklad - som sa dozvedel, že „človek stráca silu, keď pociťuje súcit“. Napísal to F. Nietzsche vo svojej knihe Antikrist.
O 19:36 som si zapol soundtrack k filmu Lust Caution, skomponoval to famózny francúzsky skladateľ Alexandre Desplat. A chvíľu mi hlavou prebehla možnosť zaradiť do prehrávača niečo od Kings Of Leon. Lebo som dnes dlho spomínal na Dublin. Tá kapela je s Dublinom a mojou hlavou spojená. Musím sa tam vrátiť. Aspoň na pár dní. Takto to vyzeralo v mojej práci, kde som niekoľko týždňov pracoval. Úplne vzadu sú nápoje, tam som rád chodieval na Club Orange, naľavo je denná tlač, ešte bez Evening Heraldu, ten chodieval až tak okolo pol druhej poobede.
Idem už preč.
Chuťovkový podvečer pôjdem zakončiť kdesi do obývačkového kúta, vezme do ruky dáku knihu a prečítam si z nej niekoľko strán. Predvčerom - napríklad - som sa dozvedel, že „človek stráca silu, keď pociťuje súcit“. Napísal to F. Nietzsche vo svojej knihe Antikrist.
O 19:36 som si zapol soundtrack k filmu Lust Caution, skomponoval to famózny francúzsky skladateľ Alexandre Desplat. A chvíľu mi hlavou prebehla možnosť zaradiť do prehrávača niečo od Kings Of Leon. Lebo som dnes dlho spomínal na Dublin. Tá kapela je s Dublinom a mojou hlavou spojená. Musím sa tam vrátiť. Aspoň na pár dní. Takto to vyzeralo v mojej práci, kde som niekoľko týždňov pracoval. Úplne vzadu sú nápoje, tam som rád chodieval na Club Orange, naľavo je denná tlač, ešte bez Evening Heraldu, ten chodieval až tak okolo pol druhej poobede.
Idem už preč.
8. 5. 2009
Lebo ja nie som Fan Radomír
Dnes ma opäť odviezli sem. Dôvod môjho opätovného duševného zlyhania a následnej deportácie do psychiatrického zariadenia bol, s odstupom času si to uvedomujem, zavrhnutiahodný.
Konkretizujem. Ráno pri konzumácii rožteka s paštétovým syrom som odmietol Sajfovi povedať, že som tiež Fan Radomír. Kvôli mojej negatívnej reakcii a uštipačnej poznámke, že Adela síce ešte neraňajkovala, ale zato nos má poriadne dlhý, asi tak ako konské opraty, pustili do Éteru nejakého černocha, čo vzdychal a akože spieval, ale on vlastne nespieval ale naozaj ujúkal, lebo kto by už len spieval, keby mu pchali veľký hiphoperský pečatný prsteň do riti?
Z toľkého vreskotu, čo ten černoch za tri minúty vyprodukoval, som pocítil rannú nevoľnosť. Definitívne som precitol pri nasleduvšej piesni od interpreta Rihanna. Teda ona je žena. Po precitnutí, ktoré sprevádzalo krvácanie z nosa a silný, prenikavý a trúchlivý plač, som radšej dobrovoľne vyhľadal lekársku pomoc.
Pán primár tutok je veľmi príjemný človek. Namiesto psychotík mi radšej naordinoval nefarmakologickú liečbu. Lebo sociálna poisťovňa im aj tak polovicu vecí neprepláca. Najprv mi pustil Živé Kvety, aby som ožil. Potom kdesi vyhrabal Šebanov album Bezvetrie a nakoniec mi pohladil zničené a tak zraniteľné vnútro zaujímavými pesničkami od Lucie Šoralovej. Na CD disku mi potom pán primár ešte pribalil – aby som mal doma čo počúvať – nový album Kvetov Nikotínu (kto by ho chcel počuť, nech klikne sem).
Priznám sa, uľavilo sa mi. Poobede by som mal ísť domov do domácej liečby. Lebo ja nie som Fan Radomír. Ale keď nie som Fan Radomír, čo som potom? Asi kus chuja.
Konkretizujem. Ráno pri konzumácii rožteka s paštétovým syrom som odmietol Sajfovi povedať, že som tiež Fan Radomír. Kvôli mojej negatívnej reakcii a uštipačnej poznámke, že Adela síce ešte neraňajkovala, ale zato nos má poriadne dlhý, asi tak ako konské opraty, pustili do Éteru nejakého černocha, čo vzdychal a akože spieval, ale on vlastne nespieval ale naozaj ujúkal, lebo kto by už len spieval, keby mu pchali veľký hiphoperský pečatný prsteň do riti?
Z toľkého vreskotu, čo ten černoch za tri minúty vyprodukoval, som pocítil rannú nevoľnosť. Definitívne som precitol pri nasleduvšej piesni od interpreta Rihanna. Teda ona je žena. Po precitnutí, ktoré sprevádzalo krvácanie z nosa a silný, prenikavý a trúchlivý plač, som radšej dobrovoľne vyhľadal lekársku pomoc.
Pán primár tutok je veľmi príjemný človek. Namiesto psychotík mi radšej naordinoval nefarmakologickú liečbu. Lebo sociálna poisťovňa im aj tak polovicu vecí neprepláca. Najprv mi pustil Živé Kvety, aby som ožil. Potom kdesi vyhrabal Šebanov album Bezvetrie a nakoniec mi pohladil zničené a tak zraniteľné vnútro zaujímavými pesničkami od Lucie Šoralovej. Na CD disku mi potom pán primár ešte pribalil – aby som mal doma čo počúvať – nový album Kvetov Nikotínu (kto by ho chcel počuť, nech klikne sem).
Priznám sa, uľavilo sa mi. Poobede by som mal ísť domov do domácej liečby. Lebo ja nie som Fan Radomír. Ale keď nie som Fan Radomír, čo som potom? Asi kus chuja.
6. 5. 2009
Vnútroredakčný konsenzus
Redaktor: „Já to jebu, já jsem z Chebu.“
Šéfredaktor: „Ja som tiež Čech.“
Šéfredaktor: „Ja som tiež Čech.“
Zástupca šéfredaktora: „A ja sa na to tiež môžem vysrať.“
Jednorázovka 6.5.2009:
5. 5. 2009
4. 5. 2009
Tri bonbóny na úvod týždňa
Ouřada je úchyl
Na mestskom úrade môže byť celkom sranda. Predvolajú ho, na akési „vyšetrenie“. Dva týždne alebo koľko bol v strachu, že ho asi zachytili mestské kamerky pri fajčení marihuany a úradník mu ide za to naklásť poza uši mokrým vechťom alebo inou onucou.
Z vechťovania za ucho bola napokon zdravotná prehliadka. Komplet. Či je onen mladík reprodukčne schopný.
Asi je. A ouřada je úchyl.
Z vechťovania za ucho bola napokon zdravotná prehliadka. Komplet. Či je onen mladík reprodukčne schopný.
Asi je. A ouřada je úchyl.
Opica
Pri hodnotení povahových a iných čŕt, fyzických, psychických či iných schopností jedinca možno dospieť k záveru, že ten ktorý človek nie je ani opica. Lebo opica je aspoň trochu učenlivý tvor.
Citát z literatúry
"Milá Carol,
Môj ocko veľmi často kričí. Robí mu obrovský problém normálne sa so mnou zhovárať. Otcovia mojich priateliek ani zďaleka toľko nekričia. Niekedy dostane záchvat zlosti a rozbíja veci. Niekedy ma aj vyfacká.“
(Carol Weostonová: Dievčenské rozhovory. Vydavateľstvo Motýľ 1999)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)