Slovné hrátky (trochu citrusové a trochu zverské)

Dal by som si grepfurt.

Tri kultové postavičky: Asterix, Obelix a Bocellix - Andrea.

Vás na oslavu pozval, ananás sa vysral.

„Pán doktor, ako to vyzerá? Dozviem sa výsledky už dnes?“
„Dnes to už nebude. Zajtra psa uvidí.“

Svokra už igelitom pozakrývala nábytok. Ja jej idem pomôcť, vymaľujem jej čerta na stenu.

Pán a kamaráti

Ráno som bol v tlačiarni.

Pán, ktorý tam pracuje v jednom výrobnom oddelení, v poslednej dobe nie je vo svojej koži. Všade sa šušká o prepúšťaní, Pán sa obáva. Žena nezamestnaná, on po päťdesiatke. Vyklepaný, vynervovaný robí chyby. Nečudujem sa mu a je mi ho ľúto.

Kamaráti by ho mali opiť. Stačilo by raz, tak poriadne. Možno by mu bolo lepšie.

Ak vôbec kamarátov má.

Z priravovaného dramatického textu

Fragment: PLATŇA

FILIP Mamina platňa. Sinatru mala najradšej. Priniesol jej ju strýko Ondrej, keď prišiel na návštevu z Ameriky (vezme platňu a položí ju na gramofón, začne hrať Frank Sinatra). Aspoň tak to hovorievala. Keď tu bol druhýkrát, pred dvoma rokmi, boli sme preňho s otcom vo Viedni na letisku a celú cestu späť mi v aute rozprával, ako je u nich v Minnesote krásne. V zime je tam aj meter a pol snehu, v lete... také optimum, you know? Niekoľkokrát mi sľúbil, že ma na prázdniny vezme k sebe a nájde mi tam nejakú prácu na leto. Má tam veľa priateľov a kontaktov, you know.
Dvaja spolužiaci z výšky takto boli v Yellowstonskom národnom parku, cez nejakého uja z rodiny. Zametali chodníky a cez víkendy si ešte privyrábali na kolotočoch. Veľa tam rozflákali a aj tak doniesli domov bohovsky balík peňazí. Ja som v Minnesote zatiaľ nebol, you know, strýko Ondrej iba frajeril. Zavolá raz do roka – na Vianoce. Sem tam sa prekonal a zavolal aj na mamine narodeniny, ale odkedy tu bol poslednýkrát, neozval sa. A vtedy už dobre vedel, že mama je chorá...

NINA (prichádza z vedľajšej izby, kričí) Mohol by si prosím ťa vypnúť tú odpornú hudbu?

FILIP Prestaň vykrikovať. Čo také dôležité robíš, keď ti vadí hluk? Bratislavské diskotéky sú omnoho hlučnejšie...

NINA Naučíš sa za mňa postup chemických reakcií Krebsovho cyklu? Na budúci týždeň mám z toho zápočet. A bratislavské diskotéky si neber do huby, hovno o nich vieš.

FILIP Ako vidím, ty si v nich odborníčka. Kde si bola včera večer?

NINA Von, prečo?

FILIP Hľadal ťa otec.

NINA Mohol mi zavolať. A tak ako on, aj ty.

FILIP Volal ti – buď si nedvíhala, alebo si bola nedostupná.

NINA Prestaň moralizovať. Nemám desať rokov.

FILIP Odkedy zomrela mama, úplne si sa zmenila. Skoro vôbec nechodíš zo školy domov, žúruješ a chľastáš. Preber sa, Nina.

NINA Už som ti raz povedala, aby si prestal moralizovať. A nevymýšľaj si chujoviny- nechľastám.

FILIP Nechľastáš, viem. Náhodou ťa v Blave videl môj kamarát, bývalý spolužiak, ako si grcala pred Štúrakom a ledva ťa kamarátky dovliekli ku vchodu.

NINA Tak odkáž kamarátovi, nech sa nabudúce pozerá na seba a svoje kamarátky. A ty sa tiež staraj o seba, brácho. (pichne mu palcom do čela a odkráča do svojej izby)

FILIP Na Šturáku som býval aj ja. Po prednáškach sme chodili na pivo a borovičku. Lučo od Detvy nosieval vo filmáčoch aj doma pestovanú. Na balkóne sme húlili a vypiskovali na ženské, týrali sme holuby, lebo nám všetko osierali, ničili sme skrine... Ale pred Šturákom som nikdy negrcal.

Ontológia bytia

" Plienky Pampers ako Útecha z ontológie - Ak existujú plienky, ktoré sú suché, aj keď sú mokré, dá sa predpokladať, že existujú životy, ktoré sú krásne, aj keď sú nanič."

(Epigram Petra Gregora v knihe Všivavé osudy spisovateľky Vladimíry Komorovskej)