CIGARETĽE

Za zákrutou, najdlhšou a úplne poslednou v dedine, zavýjal Tónov pes. Vždy vykrúcal papuľu hore k slnku, keď Tóno cvičil na klávesoch. Vykšeftoval ich v susednej osade, tie staré rozbil, keď sa vracal poriadne ožratý z hrania na kamarátovej svadbe.

Milan otvoril okno na kuchynke a hlasno si prdol. Práve doobedoval a do čierneho hrnčeka postavil vodu na kávu. Monika, jeho žena, umývala riad a jedným uchom počúvala správy v starom vyžltnutom rádiu.

- Prišli chalupári z Bratislavy. Som zvedavý, či sa prídu sťažovať na tie vypílené slivky. Ja im dám, kurvám.

- Zalej tú kávu. – povedala Monika hrubým, takmer nezrozumiteľným hlasom.

- Idem pre cigaretľe, nech máme čo fajčiť.

Milan si prehodil cez ramená šuštiakovú bundu s nápisom Honda motors a vyšiel smerom do zákruty.

Milana pred dvoma týždňami odsúdili na šesť mesiacov väzenia. Bol v podmienke za drobné krádeže, sem-tam sa priplietla aj krčmová bitka. Sudca na okrese sa ani neunúval pristúpiť k obvyklým procesiám. Milana si predvolal, povedal mu niekoľko duchaplných viet o porušení závažných paragrafov - vyfajčil pri tom niekoľko cigariet, drahými kamelkami ponúkol aj Milana – a bez milosti ho poslal na pár týždňov do lochu.