Nedá sa jedným vrelým slovom riecť,
Júlia moja drahá, ach,
jak mojej plachej duši dobre je,
keď preluduješ na husliach.
A či je hriechom nesmiernym
prejaviť cit rýdzi lásky blaženej?
Navštív ma, Júlia, prenáramne drahá,
kto iný moje súžby zaženie?
Nech sedemdesiat rokov čakať budem,
Júlia drahá, nedbám ja.
Raz iste zobjímam ťa
v elyzejskom raji –
tam spočinieme obaja.