Za zákrutou, najdlhšou a úplne poslednou v dedine, zavýjal Tónov pes. Vždy vykrúcal papuľu hore k slnku, keď Tóno cvičil na klávesoch. Vykšeftoval ich v susednej osade, tie staré rozbil, keď sa vracal poriadne ožratý z hrania na kamarátovej svadbe.
Milan otvoril okno na kuchynke a hlasno si prdol. Práve doobedoval a do čierneho hrnčeka postavil vodu na kávu. Monika, jeho žena, umývala riad a jedným uchom počúvala správy v starom vyžltnutom rádiu.
- Prišli chalupári z Bratislavy. Som zvedavý, či sa prídu sťažovať na tie vypílené slivky. Ja im dám, kurvám.
- Zalej tú kávu. – povedala Monika hrubým, takmer nezrozumiteľným hlasom.
- Idem pre cigaretľe, nech máme čo fajčiť.
Milan si prehodil cez ramená šuštiakovú bundu s nápisom Honda motors a vyšiel smerom do zákruty.
Milana pred dvoma týždňami odsúdili na šesť mesiacov väzenia. Bol v podmienke za drobné krádeže, sem-tam sa priplietla aj krčmová bitka. Sudca na okrese sa ani neunúval pristúpiť k obvyklým procesiám. Milana si predvolal, povedal mu niekoľko duchaplných viet o porušení závažných paragrafov - vyfajčil pri tom niekoľko cigariet, drahými kamelkami ponúkol aj Milana – a bez milosti ho poslal na pár týždňov do lochu.
1 komentár:
toto je teda naozaj smiešne, dobre sa to čítalo!:-)
Zverejnenie komentára